Populární slovenský časopis pro ženy Madam Eva otiskl ve svém červencovém čísle velký rozhovor s Karlem Gottem nazvaný Na manželství jsem nevěřil. O časopis Madam Eva si zkuste napsat na následující adresu: MADAM EVA, Lenka Opaterová, Prievozská 14, Bratislava, Slovenská republika nebo na e mail: madameva@ringier.sk Jinak si rozhovor můžete přečíst níže:

Madam Eva exkluzívny rozhovor

Neveril som na manželstvo
Text: Timea Keresztényiová
Foto: Petr Adámek, Dušan Křístek

Myslela som si, že po toľkých rokoch novinárčenia už budem zocelená. Že mi už nikdy nebude od trémy drevenieť jazyk a nebudem si musieť opierať lakeť, aby nebolo vidno, že sa mi trasie diktafón. Pri najzlatšom zo Zlatých slávikov som si síce opierala celú ruku a takmer som nerozprávala, ale mám na to toľko poľahčujúcich okolností! Tie modré oči. TEN HLAS! Ten rešpekt.
Karel Gott nám poskytol rozhovor, aký si nikde inde neprečítate.

Každý z nás si hovorí, že keď sa raz stane rodičom, určite nezopakuje chyby svojich rodičov. Vnímali ste niektoré?
Rodičovstvo je o vyváženosti, jeden aj druhý má svoju úlohu. Niekto musí byť aj za toho tvrdého. Otec chcel mať zo mňa niečo poriadne, remeselníka, alebo elektroinžiniera. No a mama vo mne podporovala potichu umelca. Či už to bolo maľovanie, alebo spievanie... Otec vravieval: spievať si môžeš cez víkend niekde pri táboráku, ale cez týždeň sa drž pekne svojho remesla. S tým si určite vystačíš až do dôchodku. Ale po ňom mám takú silnú sebadisciplínu, ktorá by podľa mňa k umelcom tiež mala patriť. Lebo keď je umelec nespoľahlivý bordelár, alebo začne chľastať a spoliehať sa, že už svoj fanklub má, tak dlho nevydrží.
Keď vám zomrela mama, mali ste v ten večer spievať vo vypredanej Lucerne. Aj ste išli a odspievali to. Kde ste na to zobrali silu?
Tu nejde o silu. Ide o to nesedieť a nepremýšľať o tom. Je to len o koncentrácii. Zvolil som si cestu, ako v tej známej opere... Smej sa komediant, nech je ti akokoľvek. Musíš. Zhodou okolností aj keď mi zomrela mama, mal som koncert v Nemecku. Ale počas mojej kariéry sa stalo veľakrát, že ešte na obedňajšej skúške som ledva hovoril a aj keď mi bolo hrozne, večer som vystúpil. Ľudia nesmú zbadať, že ste chorí, alebo smutní. Nezaujíma ich to. Občas som premýšľal, mám im to povedať? Ale nikdy som to neurobil. Nezaplatili si za fňukanie či odkašliavanie, ale za výkon ktorý poznajú z platní, či cd-čok. Ten profesionalizmus je rovnako neodpustiteľný napríklad u športovcov. Nikoho nezaujíma, že ich v ten deň rozbolel zub. Jeden deň sú miláčikovia, ďalší, keď nezahrajú dobre, ich fanúšikovia zatratia.
Ako sa cíti umelecká dušička študujúca odbor elektromontér, vlastne z donútenia?
Fabrika, v ktorej som pracoval, tam už dávno nestojí, ale v tej O2 hale, ktorá je namiesto nej, som spieval už asi desaťkrát. Verím na silu myšlienky. Aj vtedy, keď som tam pracoval, som vyhlasoval: Budem spievať v Las Vegas! A všetci sa smiali. Všetci. Však ten Karel je magor,- šepkali si! Že vo Vegas??!!! Za osem rokov som im do fabriky poslal pohľadnicu. Alebo keď som videl Elvisov zbor Jordanaires, na jeho poslednom koncerte v roku 1977, povedal som si, že s týmto zborom raz budem spievať. Za dva roky som bol v Nashville a spieval som s Jordanaires. Som presvedčený, že keď si niekto niečo zaumieni, dosiahne to. Takisto pri mojich začiatkoch mi každý hovoril, nech rátam že to vydrží tak maximálne do mojej tridsiatky, potom prídu mladí chlapci, a zmetú ma novým hitom. A vidíte... (úsmev)
Vidíme. Dnes ste národný poklad oboch medzičasom rozdelených štátov. Dokázali ste byť vždy nad vecou a mávnuť rukou v zmysle C´est la vie?
Stále som si veril. Že je to avantgarda, ktorá má šancu. Potom som na základe jediného vystúpenia na bratislavskej lýre získal kontrakt v Polydore a som tam dodnes! 44 rokov! Všetko sú to náhody a zhody okolností. Nasmerujú váš život v jedinej sekunde úplne inak, než ste si kedy predstavovali.
Takže na osud zrejme neveríte.
Nie. Verím na náhody. Náhoda je, že sa moji rodičia niekde stretli, zamilovali, že sa vzali a rozhodli sa mať potomka. A z tých miliónov spermií, sa akurát tá jedna prebojovala k tomu vajíčku a bol som to zhodou okolností ja. Mám to brať, že takýto scenár môže byť naplánovaný?!
Dnes je šoubiznis menej šou a viac biznis. Bolo to kedysi inak?
Vtedy sme dokázali jednu platňu vyprodukovať za 14 dní! Ako žemle v pekárni. A singel? Keď sa mi zapáčila pieseň, zavolal som dirigentovi TOČR (taneční orchestr československého rozhlasu), Jiří Štaidl v noci napísal text, zaranžovalo sa to, orchester to doobeda nahral, ja som začal poobede a to mnohokrát tak, že Štaidl ešte vo vedľajšej miestnosti dopisoval tretiu slohu!!! Čiže som spieval a ešte som netušil, ako ten príbeh dopadne... Potom sa to zmiešalo a večer sa už singel vysielal v rozhlase. Zarobili sme málo, ale bolo to toľko radosti! Boli sme vo večnom víre muziky.
Je váš život cesta rájem?
Nie, ale musí to tak vyzerať. Inak by mohlo byť publikum sklamané ... (úsmev) Keby som vám porozprával, aká je tŕnistá a kamenistá, to by asi nebolo pre vaše čitateľky.
Ale bolo. Veď aj my chodíme po takej.
Ja to cítim takto. Ženy chcú romantiku, v tom tkvie úspech. Chcete stráviť život s partnerom, s ktorým prežijete niečo pekné. Nielen sa vydať, mať deti a potom keď pospia, tak s mužom tiež zaspať pred televízorom... Ženy túžia uveriť tomu, že to musí byť Cesta rájem. A so mnou? (úsmev) Čítam to v očiach dievčat a žien, občas aj v očiach mamičiek... Ako si hovoria, to by bol život pre tú moju dcéru! Chodila by s ním po svete, užila by si...
Je s vami ťažké vydržať?
Podľa mňa nie. Ja som sa vždy snažil zanechať dobrý dojem, aj po rozchode. A myslím si, že žiadna mi nič nevyčíta a nemôže o mne povedať že som bol nejaký "parchant".
To je pravda, kolujú o vás samé pozitívne legendy.
Naozaj?
Prisahám.
Viete, mnohí sa ma pýtali, že či som neprišiel o fanynky tým, že som sa oženil. A opak je pravdou! Kedysi by to bolo zrejme inak, ale teraz mi chodia dokonca listy, že "už bolo načase" , "prajeme vám to", "už ste si to zaslúžili" a tak.
A pritom ešte nie tak dávno ste boli najžiadanejší nepolapiteľný starý mládenec. Akú chybu robili tie ostatné pred Ivankou?
To nebola žiadna chyba. Ivanka sa dopúšťala podobných vecí, začala mi tam v dome odrazu meniť veci... (smiech)... Prosto to isté. Jednoducho som nebol na manželstvo zrelý. A seriózne som sa domnieval, že manželstvo by znamenalo koniec mojej kariéry.
Prečo?
To predsa nemôže klapať dohromady. S Ivankou ten čas dozrel, čakal som s ňou už druhé dieťa, ďalšie dve už boli dospelé, ako by to vyzeralo?! A naviac, teraz si to už vychutnávam. Už som toho toľko odspieval, že aj keby som ubral, čo sa ale nestalo, tak si môžem povedať, že mám svoje odpracované a teraz si môžem užívať rodinu, výlety a tie "normálne" veci. Dozrieť znamená aj získať vieru, že to bude klapať. Že sme si to za 8 rokov už vyskúšali a povedali sme si, v poriadku, akceptujem ťa. Aj tvoje chyby, aj tvoj kočovný život.
Aj minulosť a údajných 462 mileniek...?
Takéto číslo by som v živote nevyslovil! Ani keby to bola pravda. Pretože to je chvastúňstvo, viete? Okázalo sa chváliť, taký ja nie som.
Hneď sa mi to nezdalo. Veď po nejakej tridsiatejpiatej sa to už musí začať zlievať?!
... (smiech) Ja sa musím zamilovať. Inak to neviem. Inak by mi to ani nešlo!
"To"?
Áno, to. Mimochodom, práve preto som sa neoženil, aby nevyhasla zamilovanosť. Pretože to je druhá vec, kvôli ktorej som v manželstvo neveril. Naraz prichádzajú všedné dni, prozaické problémy... Bol si tam? Poslal si to? Zájdeš na ten úrad? Kedy pôjdeme nakúpiť? Kam zase ideš? KONIEC! Koniec romantiky, árií pod balkónom...
Ivanka vám v roku 2003, keď vás postihla mozgová príhoda, de facto zachránila život. Zomklo vás to ešte viac?
Keby ste videli tie dopisy, čo dostávala... Myslíte si že to niekto ocenil? Kamaráti a blízki... Ale ženy v dopisoch písali "pch, no to by som dokázala tiež", "veď to nič nie je, to je samozrejmosť."
Vaša manželka je mladšia o 36 rokov. Máte vydiskutovanú budúcnosť? Nebojí sa o vás prehnane?
Bojí. Predtým sa bála normálne. No odkedy máme deti, myslíme spolu často na to, aký ich asi čaká život, než sa niekam vypracujú. Preto im stále hovorím, baby, zoberte si hokejistu, alebo futbalistu! (smiech) Žartujem. Bavíme sa ale o tom, čo všetko bude treba spraviť, aby sme pokryli len tú réžiu... Neviem, neviem, keby sa niečo stalo, či by to moja žena utiahla.
A myslíte na to, že čo keby sa niečo stalo?
Ja hlavne myslievam na to, čo sa vôbec stane. Všeobecne, so svetom, nielen so mnou. Tá budúcnosť, v mnohých smeroch, vyzerá dosť zle. Dnes, keď si otvorím nejaké seriózne noviny, tak už preskakujem ako sa všetci politici handrkujú, a idem rovno na ekonomiku a biznis. Tam sú všetky odpovede. Dočítate sa tam celkom presne, i medzi riadkami, ako na tom svet je, i kto zarobil napríklad na kríze...
Budúcnosť vašich dcér mi ale predsa len nepripadá až taká chmúrna. Veď vás počúvali naše mamy a počúvajú vás aj dnešné dvadsiatky. Vaše pesničky sú najúspešnejším fenoménom v dejinách československej pop music.
Našťastie sa ukázalo, že má akoby svoju planétu. Žije navzdory všetkému.
Okrem toho že spievate, tak aj maľujete nádherné obrazy. To musí byť úžasná psychohygiena, buď to povedať pesničkou, alebo to dať na plátno.
Maľovanie je pre mňa potreba vyvážiť umelecké vyjadrenie iným spôsobom. Tento spôsob je absolútny protipól spievania. Šoubiznis je presne o spomínanom - Smej sa komediant, a maľovanie je o tom, že dnes mám nápad a mám chuť maľovať. A keď to nevyjde, tak sa vôbec nič nestane. Tak to plátno vyhodím. Tým že nie som akademický maliar profesionál, nikto ma nenaháňa, nič nemusím. Nemám ani žiadnych ľudí na dorábanie obrazov, ako zvyčajne maliari mávajú, lebo umenie je ten nápad samotný a na jeho dotiahnutie aj veľkí mjastri používali svojich učňov. Ja si zakladám na tom, že si až po posledný detail dorábam všetko sám. A preto maľujem vždy v noci a niektoré obrazy rok, až dva.
Čo vás ešte dnes dokáže primäť k nahrávaniu nového albumu?
Čistá radosť z muziky. To je prípad môjho nového albumu Lidovky mého srdce. Žiadne kalkulácie, trhové odhady, stratégia marketingu! Napadlo mi, poďme sa vrátiť k podstate hudby. Dnes sa už špekuluje strašne dlho, jeden album sa nahráva aj dva roky. Kým len zoženiem piesne, ktoré sa mi páčia a s ktorými som spokojný...! Vraciam predovšetkým texty. Mnohé sú o ničom a ja chcem obsah. Už nemôžem spievať o čomkoľvek. Ako by to vyzeralo, keby som spieval ja neviem napríklad o horúcich kočkách na pláži? Veď by som bol za úchyla.
Spolupracovali ste s najväčšími hudobnými velikánmi. Ako vnímate fakt, že mnohí z nich predčasne odišli? Napríklad naposledy Petr Muk...
Viete, u každého bol dôvod iný. Vedeli sme o Petrových problémoch, poznám ľudí s identickou diagnózou a viem len jedno,- že sa na ňu nesmie piť. Aj keď nikdy som ho nevidel potácajúceho sa, ani nič podobné. Petr bol taký bonviván, vždy sme sa mali o čom rozprávať, zaujímal sa o veľmi podobné veci ako ja. Čo je príčinou vecí, čo je v pozadí udalostí...
Snažíte sa žiť zdravo?
Ja mám takú teóriu že telo, teda organizmus si povie sám. Ozve sa napríklad že potrebujem sladké. Vtedy nerozmýšľam, či z toho priberiem, alebo nie. Keď môj organizmus zavelí, ideme na kávu, tak idem. A potom vám telo povie,- toto si nedávaj. Keď prídem do reštaurácie a zacítim prepálený olej, napríklad z hranoliek, je mi doslova zle. A deti to pritom majú najradšej! Ale keď si doma sám vypražím čerstvý krásny rezeň, nevadí mi to.
Vy si viete urobiť rezeň!?
To snáď dokáže každý. Naklepem, obalím a hodím na panvicu, nie?
Môžete sa ženiť.
No veruu ktovie, či si ma Ivanka nevzala práve preto.
Vedeli ste to rozlíšiť, kto po vás šiel kvôli sláve, kto kvôli peniazom a kto kvôli vám?
To sa nedá spoznať. U Ivany som to však zistil tak, že ona až tak moje pesničky a môj spev nemusela, najradšej počúvala v aute Petra Muka! Tak som si povedal, že zostáva už len to, že ma zrejme má rada ako muža. Nebola moja fanatická obdivovateľka. Kvôli peniazom to asi tiež nebolo, keďže mám dlhy...
... Dlhy? Vy? Neverím.
... (smiech) Mám všelijaké ťarchy na majetku, ale kto dnes nemá...
Nemôžete si dovoliť robiť už len to, čo chcete?
Nie, život je plný kompromisov..
Ako sa vám podarilo po toľkých rokoch konštantnej slávy zostať taký aký ste? Galantný, šarmantný a pri zemi?
To je len disciplína, prameniaca práve z toho, že na žiadne istoty neverím. Držím sa svojej cesty a myslím nie na zajtrajšok, ale už aj na to, čo bude o polroka. Už mám plán, aké bude moje jesenné turné. Aký bude repertoár. Verím v to, že budem zdravý a tá viera mi dáva presvedčenie, že to tak naozaj bude.

Karel Gott je živá legenda a najpopulárnejší spevák v histórii Čiech i Slovenska. Vyučil sa za elektrikára a v začiatkoch nebol pre svoj novátorský výraz u kritikov príliš obľúbený. V 60 tych rokoch však jeho popularita u publika stúpa a po angažmá v Las Vegas sa vrátil domov, aby dobyl hudobný olymp, čo sa mu podarilo v rekordne krátkom čase. 35 násobný Zlatý slávik do dnešného dňa predal vyše 50 miliónov platní, nahral okolo 1800 pesničiek. Má dcéry Dominiku, Luciu, Charlotte Ellu a Nelly Sofiu, v roku 2008 sa oženil s dlhoročnou priateľkou Ivanou Macháčkovou. Karel Gott naďalej aktívne koncertuje, už na jeseň vyráža na turné so svetoznámou sopranistkou Evou Urbanovou, s ktorou sa predstaví v Bratislave, Žiline a Košiciach.